Hýbte sa, budete spokojnejší a úspešnejší
| Vendula KosíkováViete, že fyzická aktivita dokáže zvýšiť naše IQ a zmeniť spôsob, akým premýšľame a ako sa cítime? Že posilňovanie stredu tela znižuje úzkosť a ľahký strečing dokáže bojovať s chronickým zápalom aj mentálnou meravosťou?
Telo ovplyvňuje myseľ viac, než si myslíme
„Mozog dokáže počas sekundy spracovať toľko informácií, že by sa tomu nevyrovnal ani ten najvýkonnejší počítač sveta. „Dnešné počítače síce dokážu poraziť veľmajstrov v šachu, žiadny počítač však zatiaľ nedokáže ovládať robota, ktorý by manipuloval so šachovou figúrkou s takou zručnosťou, ako to dokáže šesťročné dieťa,“ uvádza vo svojej prednáške neurovedec Daniel Wolpert.
Podľa najnovších výskumov je naše telo prepojené s mozgom takým spôsobom, o ktorom sme doteraz nemali ani tušenia. Nové poznatky zosadzujú mozog z pomyselného trónu a menia zažité paradigma, že telo koná podľa priania všemocného mozgu a našej mysle.
Neurovedec Daniel Wolpert pri svojom výskume vychádza z premisy, že prvotnou funkciou mozgu nie je to, aby myslel, ale aby riadil pohyb. „Bez pohybu, ktorý bol a stále je podstatný pre naše fungovanie v tomto svete, by to totiž nešlo,“ vysvetľuje.
Čo sa deje v mozgu, keď sa hýbeme
Pri pohybe, najmä vonku v prírode, musí mozog každú stotinu sekundy spracovávať neuveriteľné množstvo informácií, ktoré prichádzajú zo všetkých zmyslových receptorov, vyhodnocovať ich a následne posielať pokyny svalom.
Keď náš mozog nemá žiadny pohyb, na ktorý by mohol dohliadať, trpíme.
Na odhadnutie správnych reakcií využíva zložité procesy, pri ktorých pracuje aj s našimi skúsenosťami, dlhodobou pamäťou atď.
Nie je teda čudné, že časti mozgu, ktoré riadia pohybové aktivity, sú zároveň aj centrá kognitívnych funkcií - dlhodobej pamäte, schopnosti sústrediť sa, vstrebávať nové informácie, komunikovať, riešiť problémy, plánovať či kombinovať a tvoriť stratégie.
Pohybom k vyššej inteligencii
Podľa nedávnych výskumov, ktoré prebehli na univerzitách v Bazileji a japonskej Tsukube, akýkoľvek pohyb dokáže zlepšiť kognitívnu funkciu. Najlepšie výsledky však majú tie aktivity, ktoré kombinujú viac druhov pohybu, či zahŕňajú interakciu s ostatnými ľuďmi.
Pri teamových športoch a aktivitách prebiehajúcich vonku v prírode, ako je funkčný pohyb podľa vzoru Ida Portalu či parkour, bol zaznamenaný vyšší rast mozgových buniek a vyššia tvorba neurónových spojení než napríklad pri sólovom posilňovaní, ktoré prebieha (a teraz sa vraciame k výskumu neurovedca Daniela Wolperta) v predvídateľnom prostredí posilňovne.
Okrem pohybu pomáha rozvíjať mozog aj kvalitný spánok, meditácia a učenie sa nových vecí. Ak robíme stále to isté, mozog svoju kapacitu prirodzene znižuje. Je to ako s cestičkami v parku, ktoré nikto nepoužíva, časom zmiznú a tie hlavné zmohutnejú.
Mozog sa mení neustále
Hoci deväťdesiat percent kritického vývoja mozgu prebehne do šiestich rokov, mozog sa mení neustále. V každom veku dokáže aktivovať rast mozgových buniek a vytvárať nové synapsie (nervové spojenia). Jednoduchý spôsob, ako pozitívne ovplyvniť túto tzv. neuroplasticitu mozgu, je práve prostredníctvom pohybu.
Pohyb preto tiež výborne funguje aj ako prevencia pred neurodegeneratívnymi ochoreniami ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba.
Pohyb tiež dokáže zlepšiť náladu, pocit sebavedomia, psychickú odolnosť, a dokonca liečiť celú radu telesných a duševných neduhov.
Podrobne sa tomu venuje vedecká novinárka Caroline Williamsová vo svojej knihe „Move! The New Science of Body Over Mind“. (V slovenčine vyšlo pod názvom „Hýb sa! Nová veda o tom, ako telo ovplyvňuje našu myseľ“). My sme si knihu s nadšením prečítali a to najzaujímavejšie z nej vám prinášame v článku: Pohyb ako kľúč k duševnej pohode a sebavedomiu.
