Život dôchodkom nekončí, odkazuje takmer 70-ročný kolobežkový pútnik
| Vendula KosíkováHoci má takmer sedemdesiat, nič mu nebráni, aby na svojej Modrej vážke – kolobežke S2620 – brázdil po celom Česku. Hovorí si Děda na kolobrnde a v polovici tohtoročného apríla vyráža na svoju tretiu kolobežkovú púť, počas ktorej sa chystá prejsť republiku od západu na východ. Držte mu palce a sledujte ho na Facebooku.
Na kolobežke začal jazdiť, aby držal krok s vnúčatami
Z facebookových zápiskov
„Sme tretí deň na ceste. Prejdené kilometre už dávajú našim nohám zabrať. Každé ráno vstávame z inej postele a ešte pred svitaním vyrážame. Potrebujeme z vychádzajúceho slnka načerpať energiu a prejsť čo najviac kilometrov. V batohu máme všetko potrebné na niekoľko dní. Snažíme sa putovať a pritom si užívať všetky krásy jesennej prírody. Občas sa odchyľujeme od stanovenej trasy. Kilometre potom pribúdajú. Nevadí, putovanie stojí za zanechanie našich stôp v kraji.“
Viac na: www.facebook.com/Děda-na-kolobrndě nebo www.facebook.com/bretislav.snasel
Břetislav Snášel alias Děda na kolobrndě vyrastal v Rožnově pod Radhoštěm, v kraji, kde majú kolobežky dlhoročnú tradíciu. No i napriek tomu sa však k svojmu prvému stroju dostal iba nedávno.
„Otec ma viedol k cyklistike, dotiahol som to až na pretekárske okruhy, ale vždy som tak trochu pokukoval po deťoch, ktoré si bez tlaku na výkon veselo frčali po ulici. Svoj kolobežkový sen som si splnil, až keď na kolobežkách začali jazdiť moje vnúčatá.
Zo začiatku som iba chcel s nimi držať krok, ale čoskoro sa mi odrážanie zapáčilo natoľko, že som začal vyrážať na dlhšie a dlhšie výlety.“
Cestu z Poľska do Rakúska zvládol za 14 dní, tentoraz už nešiel sám
Z facebookových zápiskov
„Zatiaľ ide všetko podľa očakávania. Počasie sa umúdrilo a začalo to pravé jesenné. Poľnohospodári orú po žatve. Lastovičky v kŕdľoch sa okolo mňa pretekajú. Kravy, kone, ovce, ale aj srnky krútia hlavami, čo za prízrak sa to okolo nich zakráda a do kopca funí. Už máme za sebou takmer dvesto kilometrov a začneme fičať k cieľu.“
Druhú cestu na kolobežkách idúcu zo severu na juh si Čech Břetislav naplánoval na tohtoročný september a o svojom zámere, spoločne s prosbou o tipy, kde by mohol prenocovať, informoval na svojich facebookových stránkach. Na záver pridal aj poznámku, že bude rád, keď sa k nemu niekto pripojí aspoň na jeden deň.
Pridal sa 65-ročný Ján Kos, stretli sa v Kácově a spoločne došli až do cieľa. Spolu sa chystajú aj na aprílovú púť.
Svojej kolobežke hovorí Modrá vážka. Prečo je s ňou spokojný?
Břetislav svoju kolobežke Yedoo S2620 prezýva Modrá vážka, a to podľa farby a ľahkosti, s akou sa na nej pohybuje.
„Som s ňou veľmi spokojný. Je spoľahlivá (bez problémov odvezie mojich 96 kg aj 15-kilový batoh) a aj cenovo priaznivá. Nalietal som na nej už 900 km a nemenil by som. Vydržala prívaly vody a kamenia, keď som šiel v daždi z Podkrkonošia do Jaroměře. Navyše frčí oveľa rýchlejšie než kolobežka Sulov, ktorú som mal na začiatku svojej kolobežkovej kariéry.“
Nikdy nie je neskoro začať, odkazuje kolobežkový pútnik svojim vrstovníkom
Z Facebooku ženy Břetislava Snášela
„S Dědou na kolobrndě je zase všetko inak. Keďže má iba kartu a došla mu hotovosť, nemohol prespať v Rajnochoviciach (ani v hoteli nebrali karty), večer sa vydal smerom na Bystřicu pod Hostýnem. Hneď v prvej dedine Podhradní Lhota sa ho ujali hasiči, ktorí tam mali cvičenie. Dedovi ponúkli kávu a koláč, miesto na prespanie na vonkajšej verande, pod strechou v suchu, a dnes ráno ešte vyfasoval kafíčko. Dobrí ľudia ešte žijú! Pre mnohých je Břetík exotom, a tak si rozmaznávajú. Veľmi pekne ďakujem a držím palce na ďalšiu jazdu, má toho už málo, do nedele iba 45 km. To určite zase niekam zablúdi.“
Břetislav Snášel je mladý duchom, pred vysedávaním doma pred televíziou a lamentovaním nad politikou dáva prednosť pohybu na čerstvom vzduchu a dobrodružstvu. „Jazda na kolobežke ma baví a robí mi dobre na kĺby. Mám radosť z každého prejdeného kilometra a každej noci strávenej vonku.“
Svojím vrstovníkom Břetislav odkazuje: „Nikdy nie je neskoro začať. Nemusíte jazdiť ďaleko, stačí len po ulici. Časom zistíte, že sa prejdené vzdialenosti predlžujú. Hlava sa vám vyčistí, zabudnete na nepríjemnosti života.
Vrátite sa spotený, unavený a možno si aj poviete, že žiadna ďalšia jazda už nebude. Ale za dva dni vyrazíte znovu, za pol roka zistíte, že sa vám lepšie dýcha. Zlé veci ustúpia a vy začnete vidieť svet v lepších farbách. Treba vstať, vyjsť von a na každom dni nájsť niečo pozitívne.“
